Po týždni som sa vrátila z nemocnice. Operácia mi veľmi pomohla a moje vnútorné odhodlane nevzdávať sa a bojovať o znovuzískanie zdravia bola obrovská.
Začala som radikálnou zmenou stravy. Môj jedálny lístok tvorila takmer výlučne zelenina a zeleninové šťavy. Vylúčila som z jedálnička to, čo by mohlo nádor vyživovať. Prestala som jesť cukor, múku, živočíšne mliečne výrobky, mäso a mäsové výrobky. K tomu som pridala aj alternatívnu liečbu podávaním vitaminu B17 vo forme horkých marhuľových jadierok. Užívala som vysoké dávky vitamínu C a moje kroky viedli opäť k pánovi Samuelovi.
Keď ma uvidel, bol úprimne rád, že som v takom stave v akom som. Tešil sa so mnou zo zlepšenia, ktoré bolo očividné. Moje prvé slová boli plné radosti.
" Pán Samuel, ja som na vás kričala z nemocnice. Potrebovala som vám niečo súrne povedať."
To čo mi odpovedal, ma zasiahlo.
"Ja viem. ja som vás počul"
Naozaj ma počul. Presne vedel čo som mu na takú diaľku kričala z nemocničnej postele. Položil mi ruky na hlavu a ja som cítila teplo a veľkú silu energie ktorá z jeho rúk vyžarovala. To čo mi povedal mi vohnalo slzy do očí. Povedal mi, že som to naozaj našla a že boh dáva súhlas k môjmu uzdraveniu. Zobral moju rakovinu preč.
Povedal ešte, že mám absolvovať s úsmevom na tvári všetky ďalšie liečebné postupy ktoré ma očakávajú ale rakovina je preč. Rozplakala som sa.
Ak sú podaktorí z vás skeptickí a na niečo podobné neveria, tak to mi je ľúto, ale ja tomu verím a vynasnažím sa vás presvedčiť o tom, že sila viery dokáže robiť zázraky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára